V ciaccone je dôležitý kontrapunkt

Tomáš Hučko si pre svoj debut zvolil názov Chaconna podľa barokovej skladby založenej na variačnej forme. Za jeden z najznámejších príkladov takejto kompozície možno považovať poslednú časť Partity číslo dva v d mol pre sólové husle od Johanna Sebastiana Bacha. Autor, napokon, túto referenciu podrobuje subverzii, žiaľ, nie v nosnom rukopise knihy, ale v doň vloženej staršej poviedke. Ani ďalšie obdobné literárne, esejistické či dramatické vsuvky nie sú súčasťou hlavného textu a hoci ho dopĺňajú, pôsobia dezintegrovane. Ústrednej postave síce často evokujú určité životné udalosti, no plnia skôr funkciu prevzatej citácie a od centrálneho rozprávania sa odlišujú natoľko, až sa zdá, že nejde primárne o snahu vytvoriť žánrovú koláž, ale o strojený pokus natiahnuť rozsah vhodný na vydanie publikácie.

Od šamana ku kaukliarovi

Čitateľom Marka Vadasa je už dôverne známy rukopis, ktorý žánrovo zapadá medzi takzvanú flash fiction, teda poviedky veľmi krátkeho rozsahu. Ak sa v próze stretávame s takýmito menšími kompozíciami, možno od nich právom očakávať i spätný efekt podobný ako v poézii. To znamená, že výrazne obmedzený priestor síce bráni prehĺbeniu sujetovej zložky alebo vnútornému rozpracovaniu charakterov, no na druhej strane sa otvára inej príležitosti, napríklad budovaniu dojmov a nálad. Autorov opätovný návrat k tematizácii subsaharskej Afriky v knihe Zlá štvrť na to má predpoklady, avšak v porovnaní s predchádzajúcimi zbierkami Liečiteľ a Čierne na čiernom sa produktívnosť opakujúceho sa literárneho počinu akosi vytráca.

Anamnéza vedomia podľa Dobrakovovej

Lara z eponymnej poviedky v zbierke Matky a kamionisti od Ivany Dobrakovovej hovorí, že „myšlienky sa hrnú a neviem si s nimi rady“ (s. 109). Tento citát vystihuje i povahu ostatných textov, pre ktoré je charakteristický prúd vedomia ústredných postáv, často až nekontrolovateľný, v podobe defilovania spomienok a zážitkov, príjemných alebo negatívnych, siahajúcich do detstva a dospievania či sa odohrávajúcich v dospelosti. Medzi ne sa zaplietajú neodbytné analýzy seba, vzťahov s ľuďmi a vôbec okolitého sveta. Avšak v týchto vnútorných monológoch drieme hlavne čosi chorobné a nezdravé, a predsa nie také nezvyčajné.

Herbertov odkaz

„Začiatok je moment, keď treba najviac dbať na to, aby sa neporušila rovnováha. To vie každá členka sesterstva Bene Gesserit. Keď teda skúmate Muad’Dibov život, dajte si pozor, aby ste ho správne umiestnili do prúdu času: narodil sa v päťdesiatom siedmom roku imperátora padišacha Šaddáma IV. A predovšetkým si uvedomte, aké miesto sa s ním spája: planéta Arrakis.“ Týmito slovami sa začína vedeckofantastický román Duna, ktorý sa stal kultovým ešte za života svojho autora Franka Herberta.

Básničky pre bratislavské mamičky

V bulvári občas ešte zvyknú spomenúť, že sa kedysi dávno zúčastnila vôbec prvého televízneho reality formátu na Slovensku, ale onen sen stať sa miliónovým dievčaťom šoubiznisu sa jej napokon nenaplnil. S odstupom času sa však presadila presne na opačnej strane, v kultúrno-umeleckom priestore. Reč je, pravdaže, o Mirke Ábelovej, mediálne azda najznámejšej domácej poetke.