Memento, homo, quia pulvis es a tak ďalej

Na pominuteľnosť sa človeku darí akosi zabúdať, vytesňovať ju z reality života za plytké a pochabé náhradky, otupujúce a – samozrejme – pominuteľné. Človek azda v túžbe po večnosti spyšnel a poplietol si významy; večné zamenil s chvíľkovým triumfom, frajerskou pó­zou a indiferentnou optikou. Taká je základná téza zbierky básní Jozefa Lei­kerta, ne­súca ná­zov po ústrednej te­maticko-motivickej inšpirácii – po pominuteľnosti.

Nové vydanie zberateľského diela Adolfa Petra Zátureckého

Antológia Slovenské príslovia, porekadlá, úslovia a hádanky bola edične pripravená z dvoch diel Adolfa Petra Zátureckého: zo Slovenských přísloví, pořekadiel a úsloví, ktoré vyšli po prvý raz v roku 1897 v Prahe a zo Slovenských hádaniek publikovaných o tri roky skôr pod pseudonymom Borovohájsky v Turčianskom Svätom Martine (dnešný Martin). Sa­motné Slovenské hádanky sa však – na rozdiel od zbierky prísloví, porekadiel a úsloví – už ďalšej edície nedočkali, takže vydavateľský počin Slovenského Tatranu toto dielko po vyše storočí opätovne sprístupňuje širšej čitateľskej verejnosti. Taktiež ale možno vní­mať aj zbierku prísloví, porekadiel a úsloví, ktorá sa síce ďalších vydaní doč­kala, avšak šlo o dobové reedície ideologicky zasahujúce text vypustením kapitol s nábo­ženským materiá­lom. Antológia sa preto opiera o pôvodné vydanie.

Mikronautský syndróm

V našom prvom stretnutí s Martinom Pitorákom – súbor krátkych próz pod názvom Mik­ronauti – sme predostreli potenciu autora balansujúcu na hranici perspektívy a – na­opak – reality; textom sa zväčša darilo – ich kreatívny, prípadne estetický náboj predurčo­val na eventuálny vývoj –, kvalitatívne však nepresiahli charakter lepšieho pokusu s tendenciou k jarmočnému efektu a klišéovitosti.

Nad Lukášom Lukom

Moje semenníky sú – na rozdiel od Vlada Perneckého, jednej z ústredných postáv poviedky s príznačným názvom Vajíčko – našťastie, v poriadku, azda preto, že neleziem po stromoch a nevykrádam hniezda chránenému vtáctvu, čo sa – samozrejme –, ako sme práve zistili, nemusí vždy vyplatiť. Kastračný humor však nemám z rodových dôvodov veľmi v láske, ale na príklad potvrdenia babylonskej spravodlivosti ‚oko za oko, zub za zub‘ – v tomto prípade skôr vajíčko za vajíčko – ho musím vziať.  Okrem toho „strata jedného z páru orgánov neznamená definitívnu stratu mužských funkcií“.

Modrý, modrá, modré...

... nebolo to dobré. Aj takto sa dá ohodnotiť zbierka básní Jána Sabola Láska na modro, ktorú publikovalo prešovské Vydavateľstvo Michala Vaška. Nezostaneme – pravdaže – len pri takomto prostoduchom stanovisku, poďme sa teda pozrieť „do básne, v ktorej veršov niet, / len čierne diery, / vzdialený rytmus kastaniet“ (s. 30).