Poézia ako pop

Najnovšia publikácia Kamila Peteraja Čo sa šeptá dievčatám nie je len zbierka pies­ňových Textov, básní a sentencií o láske – ako znie jej podtitul –, ale aj fotografií z cyklu Alabastrová Lady. Večná téma ľúbostného napätia a ženstva ako emocionálneho a sexuálneho objektu – hádam od čias „peny a mor­skej vlny“ (Tajomstvo všetkých tajomstiev) – sa teda stáva lajtmotívom tejto knihy. Nie vždy však možno presne označiť, čo je básňou, textom či sentenciou. Takéto žánrové členenie sa zdá byť iba intuitívnym a nepodstatným; vystihuje skôr obsa­hovú ako formálnu stránku autorovej poetiky, ktorá je z tohto hľadiska jednoznačne konzistentná.

K symbióze duše a tela

V porovnaní s básnickým debutom Pálenie včiel (2001) uznaným Cenou Ivana Kraska sa druhá zbierka poézie Jána Gavuru (1975) Každým ránom si (2006) posúva – ako autor sám hovorí – „z pozície jazyka a semiotiky“ k plánu „obsahu, myšlienok a ideí“ (Knižná revue 5/2007). Komunikácia s čitateľom si však naďalej zachováva určitý stupeň apercepčnej ná­ročnosti, hoci badať i jej vedomé oslabovanie, veď už samotný názov publikácie je akousi pa­ralelou ku gnóme – teda formálne simplexným, konvenčným, ba až klišéovitým, no výz­namovo hĺbkovým postihnutím filozofie raison d‘être vychádzajúcej z osobnej intelektuálnej a skúsenostnej bázy.

Epigón dúhy

Zbierka básní Richarda Kittu Vynález dúhy sa na knižnom trhu objavila v roku 2006, dva roky po debute Zem tajných obojživelníkov s podtitulom Básne v p(r)óze. Autora – napriek tomu – stihla lite­rárna veda zaradiť už do najnovšieho syntetického prehľadu Slovenskej literatúry po roku 1989 (Ladislav Čúzy, Igor Hochel, Zuzana Kákošová; Literárne informačné centrum, Bratislava, 2007, 161 s.), avšak stále s dištancom literárnej histórie pohybujúcej sa ešte v nezmapovanom a pohyblivom časopriestore súčasného tvorivého písania.

Bohatým brali a chudobným dávali?!

Zbojníctvo nie je javom etnického charakteru, jedná sa o nevoľnícku a pod­danskú rebéliu voči oficiálnemu režimu jestvujúcu v európskom, do­konca vo svetovom kontexte, o čom svedčí aj popularita najznámejšieho anglického zbojníka Robina Hooda.

Podobenstvo o maloletej pobehlici

Cherry Vanilla, mimo Doves známa najmä ako Sarah, sa už v dvanástich rokoch dobrovoľne zaúča s pomocou vlastnej matky natiahnuť prezervatív iba zubami alebo získať prax v orálnej technike deep throat, čo je úplne logické, ak za svoj najväčší sen považuje stať sa tou najlepšou jašteričkou, s akou kedy mali tiráci a truckeri vôbec dočinenia. No skúsenosti nezíska na mrkve, hoci zopárkrát sa jej už podarilo uchmatnuť matkinho milenca, či len obchytkávaním zo strany zákazníkov, a pasák Glad, choctowský Indián zatiaľ viac nedovolí. Uteká teda z domovského parkoviska a dostáva sa do Troch dier, kde je dokonca kanonizová za sväticu.